Kolumbijski Indiani

Tento novorocny pribeh, je to sice dlhsi, ale uzasny zazitok, trochu smunty, ale realny a na zaver je i celkom vesely. Niektore informacie su celkom zaujimave.

Kedze boli sviatky mali sme par dni volna a sup ho do hor. Uz som fakt bola unavena z tepla a mesta. Sierra Nevada de Santa Marta, len 6 hodin od Cartageny. Pohorie relativne blizko venezuelskych hranic, ktore od mora siaha az do vysky cez 5770 m, najvyssie pohorie Kolumbie s prevysenim takmer az 6 km, plne indianskych kmenov, ktore doteraz ziju povodnym zivotom. Ale nie nesli sme az tak vysoko. Nahodou nenahodnou sme dostali cislo na jedneho cloviecika menom Coli, ktory zil niekolko rokov s indianmi. Mal byt nasim guidom.
Posledny den v roku sme chceli ist hore. Rano skoro vstaneme, ale Coli este sladko spi, ved sa opijal az do 4. rana. jeho zena na to, ved pojdete hore az na druhy den. My sme nastojcili, ze dohoda je stravit prelom rokov na horach a tak ked Coli nakoniec o 12 na obed vstal zohnal nam ineho guida, indiana Davida z kmenu Arhuaco, ktory bol na ceste domov.
Medzi sebou pouzivaju svoje indinaske mena. David nekracal ale utekal a my sme sa za nim plaholcili s batohmi az kvapky potu z nas kvapkali, kedze sme v Karibiku a vlhkost vzduchu je niekedy na nevydrzanie.

Nas guide David s Chirrinchi

Celou cestou popijal Chirrinchi, lokalny alkohol, v ktorom plavali nejake drobno posekane rastlinky, takze ked si sa napil, musel si este 5 min vypluvat kusky rastlin. Indianska osada, v ktorej sme mali nocovat a na druhy den stretnut nasho povodneho guida Coliho, bola vzdialena od dediny ich krokom 3 hod, nasim asi 5. Zacali sme o 1 poobede, pricom priblizne okolo 6 vecer sa stmieva. Cestou sme sa stavili v dome u Davidovej sestry, ze sa trosku osviezime v rieke. V ten den sme sa uz odtial nedostali. Mamo (akoby guru indianskeho kmena, vsetci maju pred nim velky respekt) nas odtial nepustil, ze uz je neskoro. Co sme na druhy den aj ocenili.

Dobry napad lodka urobena z plastoveho suda

A tak sme sa s deckami cvachtali v rieke, tancovali na hudbu akordeonu, bubnu a spievali, jedli lokalne jedlo. Polievka z juky, malangy (nieco ako nase zemiaky) a prave cerstvo zabiteho prasata. (okolo domu ich volne pobehovalo min. dalsich 10) My sme sa o maso radi podelili s detmi. Nebolo to velmi chutne a na ranajky to iste ;-( ale boli sme radi, ze nieco jeme, v hornej osade sme mali mat zabezpecenu vegetariansku stravu.

Stretnutie 2 odlisnych kultur

Polnocna novorocna zabava

Jedia velmi jednotvarnu stravu, necudo, ze vidno deturence s naduty bruskami. Rodina mala 9 deti, pricom uz deti mali dalsie deti a len jedna z nich studuje. Zakladku uz skoncila, teraz je na strednej. Samozrejme stale sa pomedzi popijalo. Jedna z ich prvych otazok bola ci sme priniesli nejaky alkohol. A my nic. Takze uz okolo 11 pri nadhernej oblohe posiatej hviezdami sa mama rodiny, riadna to zena, zrutila na zem a ´ozdobila´ to zvratkami. Volajako ju odtiahli do postele a oslava pokracovala dalej.
My sme nevedeli vydrzat bez kratkeho slofika ani do polnoci, kedze sme od skoreho rana cakali na nasho povodneho sprievodcu. Spali sme v jednej izbe asi cez 10 ludi, ved mali len 2 izby a kuchynu. Zavesili sme si nase hamaky (siete na spanie) a deti na nas zirali ako spime.
Po polnoci mal Mamu s nami rozhovor, kazdeho (boli sme 3) sa pytal nejake otazky a potom nam dal kratky prihovor a snurky s goralkou okolo zapastia, ktore maju sluzit ako ochrana, aby sme boli v horach v bezpeci. Vsetci indiani to mali na rukach. Amande povedal, ze je slaba a ze nemoze pokracovat zajtra, ze jej hrozi nejaka choroba, ale ze on ju za 30 000 pesos (+- 300 Sk) vylieci. Ta sa teda velmi nebavila po zbytok noci. Nie najlepsi zaciatok noveho roku.

Rano skoro sme mali s Davidom pokracovat, ale Mamu nas nechcel pustit, ze mame ostat dalsi den (chcel len z nas dostat viac penazi a stale bol v alkoholickom opojeni). David mal strach odist bez jeho povolenia a tak sme sli sami. Zaplatili sme mu nejake peniaze a zbytok az ked nas previezli cez rieku, kedze sme boli na nich odkazani.

Brodenie rieky, tu sme sa snazili najst kde chodnik pokracuje.

A tak sme skoncili sami v jungli, v horach, v ktorych vraj stale su miritales, gerillas (to su vraj ti zli), pestovatelia koky na vyrobu kokainu a neviem kto vsetko (tolko je tu tych vselijakych neoficialnych jednotiek, kto ma mat v tom prehlad. Cesta bola nekonecna, stale hore a dole, presli sme vela hrebenov. Nakoniec o 5 vecer sme dorazili do osady kmena Kogi. Cestou sme sa kupali v potoku, raz pobludili a stretali len indianov, ziadnych turistov. Mulice nalozene ich urodou s muzmi povacsine v gumakoch a bose zeny poslusne za nimi cupitali hackujuce svoje mochili (ich typicke kapsy cez pleco). Nechapala som ako to dokazu za chodu, ako vidia tie male ocka. Coli nas mal stretnut v osade o 11 rano, prisiel 10 minut po nas. Nikto neveril, ze pride, ved bol novy rok, urcite zase pil celu noc. Este ze sme mali list od neho pre rodinu lekarov, ktori sa mali o nas postarat, lebo inac by nas indiani neprijali.

Dalsich par dni sme stravili v osade, hrajuc sa s detmi, kupajuc sa v potoku, uciac sa o ich miestnych rastlinach a plodinach, spoznavajuc okolie a uciac sa o ich kulture.

Spolocne rodinne oberanie koka listov.

Muzi siju oblecenie, zeny robia kapsy, ktore nosia povacsine muzi (cez plece), zeny ich nosia prevesene cez hlavu a bud v nich maju dieta alebo nejake plodiny. Deti rozoznas ci je dievca alebo chlapec podla mochili (kapsi - chlapec), dievca goralky (volakedy byvaly zlate pred prichodom Spanielov, ktori im ho ukradli)Muzi maju v svojej mochile vysusene koka listy, ktore neustale zuvaju a pri stretnuti s druhym muzom si ich jednoducho ako symbol pozdravu vymenia. Taktiez tam maju taku tekvicku naplnenu bielym praskom a palicku v nej, co vraj symbolizuje zenu a muza. Najprv sme ich podozrievali ci to nie je kokain, vysvetlili nam, ze su to podrvene musle, ako zdroj vapnika. Pri usmeve su ich zuby takmer vzdy zelene od koka listov. Casto su bosi, alebo maju gumaky ci sandale urobene z pneumatiky a motuzu. Tradicne oblecenie je z bieleho platna, niektore kmene nosia na hlave take zvlasnte ciapky. Celkovo ich len v tomto pohori zije vraj cez 70 000 indianov, 4 rozne kmene. Poniektori ziju velmi tradicne a su takmer sebestacni, Niektori ziju od dediny vzdialeni niekolko dni chodze, takze schadzaju len muzi raz za 3 mesiace a zeny a deti aj niekolko rokov nezijdu. Su rozne osady od jedneho ci dvoch domov az po cez 1000 obyvatelov. Okrem osad maju svoje male farmy, kde pestuju urodu ci chovaju zvierata a v osade sa stretavaju len kvoli spolocenskym udalostiam, rieseniu problemov, skole ci doktorke. Skola a lekar je vacsinou len v najnizsie polozenych osadach a ucitelia a lekari su povacsine potomkovia Spanielov.

V den ked sme prisli do osady sa narodilo dieta, co bolo vsak smutne, ze nemalo hornu peru ani nos, jednoducho len dieru. Takze nemalo ako prijimat potravu. Nechavaju ho zit kolko vydrzi. Maju kopec deti, kolko len mozu. samozrejme nepouzivaju ziadnu ochranu a bezne maju prve dieta v 15. Cim viac deti, tym viac pomocnikov v rodine, od skoreho detstva varia, peru v rieke, pomahaju so svojimi surodencami. Kmene by sa nemali medzi sebou krizit, ale samozrejme, ze sa stava obcas. Kedze niektore kmene maju len okolo 5000 ludi, tak sa zrejme aj v ramci rodiny rodia deti.A preco sa to jedno narodilo bez nosa a celych ust? Tvrdia, ze za posledne roky to nebolo prvy raz. Asi pred 10 rokmi tu zilo vela pestovatelov koky na vyrobu kokainu, vidno cele plane v lesoch, ktore postupne zarastaju. Vlada vtedy zakrocila a postriekala to nejakou chemiou a tym aj kontaminovala rieky ci pody.

Tazko sa nam odchadzalo, deti travili s nami vela casu, hrali sme schovavacku, nahanacku a kadeco ine. Ku koncu nam Coli povedal, ze ich nemame nechat skakat po nasich hamakoch. Bolo vsak uz neskoro.
A tak sme zisli z hor dole a najblizsich par dni sme stravili skrabajuc si nase hlavy. Citila som sa dost trapne v praci pred svojimi studentami, ked som sa nevedela ovladnut a musela som sa poskrabat, ked ma vsi kusali, myslim, ze nic nepostrehli . Takze cely nas bytik sme si kupili sampony a cely vikend stravili vycesavanim si vsi a velkym pranim, co nie je najlahsia praca.

Kedze tu malokto ma pracku a nie je tu az tak vela pracovni, ludia si ju prenajimaju. A tak chlapik na karicke dovezie pracku, vynesie ju na 3. poschodie, par hodin je z kupelne bazen, pretoze ju naplnujeme vedrami, voda vyteka do sprchy a potom o par hodin pride a zase si ju odnesie. Take pranie to je hotova spolocenska udalost, cely byt je zainteresovany.
Ale aby toho nebolo malo okrem vsi sme mali aj dokusane tela. Neviem ci to boli blchy alebo piesocne musky, ci nejaky iny hmyz mame v posteliach, ale komare to neboli.
Konzultujem so Slovenskom, ze co mam robit, ak mam blchy. Jednoducha rada, musis si dat horucu vanu a poriadne sa v nej vycvachtat. Len som sa zasmiala. Po prve nemame vanu, ale len sprchu a po druhe teplu sprch .som za posledny rok mala len raz a to, ked som bola na Costa Rice. Nam tecie len studena voda z kohutika. Takze to nie je az taka uzitocna rada.

Blchy, vsi, komare, svaby ci mysi.. uz zacinam byt celkom odolna.. Jednoducho to patrilo ku kulturnemu zazitku, ktory bol vynimocny.

Mimochodom celkovo v Columbii zije ovela viac indianskych kmenov roztrusenych po celej Kolumbii, v horach ci v jungli. Niektori su viac asimilovani so spanielskymi potomkami ini ziju tradicnym zivotom.