Tancujuci Costenos

Minule som vyznela si trosku negativne, ale zaciatky neboli najlahsie. Nebolo jednoduche najst ludi "podobnej krvej skupiny", ale uz sa rodinka trosku rozsirila.. ;-)

Aby ste si nemysleli, ze tu len smutime. Opak je pravdou. Costenos, ludia zijuci na pobrezi ziju hudbou, tancom. A tak takmer kazdy tyzden a niekedy aj trosku castejsie si vyjdeme na parket. A to samozrejme az do skorych rannych hodin. Ti, co ma aspon trosku poznaju a vedia ako milujem tanec a pohyb si to urcite vedia zivo predstavit. 5 minut od domu mame Habana club, 3 razy do tyzdna ziva kapelka, vzdy ma to dusou odveje na Kubu. Skoro ako v Buena Vista Social Club. Tanec, spev, tela osviezovane kvapkami potu, hlava na hlave, kubanske cigary.

Salsa mi zo vsetkych tancov robi najvacsi problem, ale uz sa lepsim. Vzdy odchadzam medzi poslednymi a minimalne tancujem s gringami (povodne takto volali len amikov, dnes hadam vsetkych bielych). Darmo nasi suhaji netancuju tak skvele ako miestni. Tu je to takmer nevyhnutne. Ak frajir nezna tancuvat, dievca ho dokonca posle niekedy kade lahsie.
Ale aby sme neostali len pri salse. S babami na dome ci v inych lokaloch cifrujeme merenge, vallenato a regeton.

Hned prvu sobotu ako som prisla ma vytiahli tancovat a bola som riadne prekvapena. Citila som sa ako v Dirty Dancing, ktore som si v detstve tak rada pozrela, vtedy to bolo vzdialene a teraz sme tu a teraz a zijeme si rozne filmy, ktore nam utkveli v pamati.
O tych dalsich filmoch, ktore sme si tu prezili niekedy nabuduce.
Tanec v Kolumbii je plny sexualnej energie, hlavne u costenos, clovek to moze na zaciatku chapat trochu ofenzivne, ale casom si zvykne. Champeta vyhravajuc. Moji studenti o nej nechcu ani pocut, je to hudba chudobnych ciernych stvrti, ako ich oni nazivaju. Potomkov byvalych otrokov, samozrejme ako oni tak i hudba ma korene v Afrike. Parik sa len tak hompa a nadskakuje v tesnej blizkosti.

A ma tu teda co nadskakovat, kedze Kolumbia vraj patri spolu s Braziliou medzi naj krajiny v plastickej chirurgii. A to som si myslela na zaciatku a veru sa ja cudovala ci to maju v genoch, ze vsetky zeny maju velke poprsie.
Ja teda riadne vymykam z radu ;-)
Dokonca som uz aj dostala otazku na hodine (ked sme citali clanok o plastickej chirurgii), ci by som nechcela malu zmenu. Ja na to sebaisto odpovedam, ze netreba a student, ktory mi kladol otazku, ze ano.. Nahodila som velky usmev a tvat sa zaliala cervenou. Vysvetlila som mu, ze to nepovazujem za dolezite. Tak taki su moji studenti. Mimochodom tento je policajt.
Ostatni nelenili a hned mi davali rady kolko to stoji a kde mam ist. Ale nie neteste sa, jedna zmena staci. Dredy zmizli z mojej hlavy po piatich rokoch, netreba to s inovaciami velmi prehanat.

Ale fakt neviem pochopit ich vkus. Nikdy ma nenapadlo, ze niekto chce mat i velke pozadie, u nas je to naopak. Tu vsak asi musia zeny vyrovnat vahu a velkost prst zadkami, aby udrzali rovnovahu. Niekedy ich jeden su moje 2. Bud jedia vela fritovaneho jedla, ktore je vsade navokol, alebo chirurg ma dalsiu robotu.
Veruze byva sranda na tych hodinach. A ked mi studentka povedala, ze ona podstupila operaciu pred 3 mesiacmi, nemohla som si pomoct a reagovala som ako typicky chlap. Moje oci zabludili na jej poprsie. Bolo to teda trosku poznat.

Pred odchodom mi niektori vraveli, ze moje ego bude pekne rast, ze muchachos sa budu tocit okolo mna. Musim vas sklamat alebo potesit? Ego ostava niekde v pozadi, veruze nie som velmo popularna. Okrem bujneho poprsia mi chyba velky zadok a nie som ani blondynka. Tie to maju veru tazke, moja spolubyvaju je z Finska a ani trosku jej nezavidim svetle vlasy. Nemoze prejst ulicou bez poznamky, niekedy je to az nechutne ako jej pri jednom pohlade na nu hovoria: "I love you mona!" a posielaju bozky povetrim.