Moje byvanie v Cartagene

Hola amigos,
dnes som sa rozhodla, ze vam napisem o tom, kde a ako byvam..

Par z Vas to pozna. Getsemani, najstarsia cast centra. Volakedy byvala vraj relativne nebezpecna ale dnes je to uz lepsie. Stale tu mozete najst zabudnute ulice plne odpadkov ci bezdomovcov. Avsak ina cast je plna hostelov a cestovatelov.
My byvame trosku v odlahlejsej casti v dome s pani domacou a jej 11 rocnou dcerou, ktore sa akosi stali mojou kolumbijskou mamou a sestrou a dalsie 3 izby su na prenajom, takze sme v 1 dome 9 zien, viete si predstavit. Ked to poviem nejakym kamaratom muzskeho pohlavia, hned nas chcu navstivit. ;-)
1 venezuelcanka, 2 cudzinky (moja spolubyvaju z Finska a ja) a zbytok columbijcanky. Samozrejme nerozpravaju anglicky, takze sme nutene rozpravat spanielsky.
Veru v nasom dome clovek nikdy nie je sam. A aj ked si raz za cas myslim, ze nikto nie je doma, nie je to celkom pravda.
Lebo kde tu zrazu prebehne myska, macka, svab ci mravce.
takze je nam veselo.

V tychto starych domoch je takmer vzdy v strede otvorene patio, kvazi jedalenska zahradka, a tak ked prsi, mame sukromny bazen, to je luxus co? :-)

Na zaciatku som mala celkom problem si zvyknut na nasu kuchynu. Prve dni som chodila bosa po dome, ale ked som videla ze okrem mna tam lezu svaby a mysi, zacala som pekne pouzivat sandalky. Ale uz som zase spat pri bosom chodeni, akosi som si zvykla. Doteraz som nezabila ani jedneho svaba, ked ich vidim vzdy im len poviem nech radsej nelezu na mna a nepreletuju v tesnej blizkosti a ze mozme byt ako taki kamarati ;-) ale pri komaroch sa neovladnem, ked za 5 minut mam 10 novych stipancov, tak uz ich zacinam capat len tak jedna radost. Niektore dni je to lepsie, ine horsie. Ale aj na to som si uz celkom zvykla, nohy obsypane chrastami z neustaleho sa skrabania. Obcas sa pozabudnem a pristihnem sa ako sa krcim v triede pred studentami a skraben sa pod stolom na chodidlach. Asi to neposobi najlepsie, musim si davat vacsi pozor ;-) a komarom v izbe sa neda celkom zabranit, lebo okrem klasickych okien mame okienka, ktore sa nedaju zavriet (panely s perforaciou, s urcitym vzorom), a tak par krat som sa zobudila na to, ze v noci na mna prsi a musim si presunut postel na stred izby ;-)
Co vsak uz bol vrchol, ked jedneho vecera (moja spolubyvajuca uz spala), som zrazu zacula vykrik a nahle dobehla dolu do kuchyne, zahalena len oblieckou s vystrasenymi ocami. Ze vraj na jej vankusi bola mys a hrala sa s jej vlasmi. Najskor som si myslela, ze sa jej to snivalo, ale neskor som tu mys videla vo vedlajsej izbe. No veru nemala som chut spat v tej izbe. Zrejme sme namali nechavat v odpadkovom kosi supky z bananov. :-(

Ineho pekneho dna si pridem domov z prace a zrazu pocujem jemne 'mnau'. Hned som vedela o co ide, lebo posledne dni som neraz nacapala macku v nasej izbe. Ale to sme mali otvorene dvere na terasu a tentokrat bolo vsetko pozamykane. Ona si jednoducho vliezla do izby cez okno, ktore sa neda zavriet. Bolo to spravene tak, aby to nebolo mozne, ale ona si vytlacilo jedno sklicko a sup ho. Otvorim si nasu skrinu a na mojom rupsaku macka so 6 malickymi, cerstvo narodenymi maciatkami. Jedno mrtve obalene v placente a tak som ich nejaku tu dobu pozorovala, az kym sa o tom nedozvedela domaca.

Akurat, ze som mala vela upratovania s mojim ruksakom a neviem ci vseobecne z vlhkosti alebo aj z toho porodu, som par dni na to zistila ze oba moje ruksaky a goracova bunda mi plesniveju, ej veruze z toho som radost nemala a dodnes sa neviem toho poriadne zbavit.

A naposledy co ma poriadne vytocilo. Bol den P prania. Gloria nasa mami kolumbijska perie kazdy vikend pre vsetkych. Vsetko okrem spodneho pradla. To si musime same, a ked som si tak raz sla prat, pozeram.. nejake dierky.. Pomyslim si, ze asi beriem velmi vazne tu cistotu a prehanam to, ze z tolkeho prania sa mi porobili dierky ale ked to bolo na viacerych nohavickach a len pouzitych a aj na novych, ktore som si ledva kupila tak som nechapala a pozriem lepsie do igelitky a tam si mravce holduju na mojom spodnom pradle. Dost nechutne nie?

Ma celkom dopalili, teraz si musim nakupit nove. Vobec by ma to nenapadlo.
Takze veru nikdy u nas nie si sam.
A to ze myska pobehuje po kuchyni, na to som si uz uplne zvykla, ale posledne dni je drzejsia. Vzdy vytrieli z pod chladnicky a minule mi prebehla cez bosu nohu, tak to som tiez nebola najstastnejsia.
A to za tuto ZOO platim priblizne okolo 2000 mesacne, takze na izbu to je okolo 4000.

Teraz si vazim co mame doma a nemyslim si, ze podnajom u nas je taky drahy, teda s urovnou to je neporovnatelne. Kolumbia a hlavne Cartagena vobec nie je taka lacna ako som si myslela, ked som tu sla.

A aby toho nebolo malo, tak minule na nasej ulici cez vikend bolo riadne rusno.
Ako vzdy ulice su plne ludi, velkych reprakov, z ktorych ide cele dni hudba, najma cez vikend, hrajuce sa deti a plno tulavych psov.
A jednu peknu 'pokojnu' nedelu sa jedna fenka harala a par psov ju pekne nasledovalo a nahanalo hore dole, az kym sa jej majitel nenastval a macetou jedneho zo psov nesekol a ten chudacisko tam s velkou otvorenou ranou na chrbte pomaly, ale isto umieral 2 hodiny, nieco cez 40 ludi sa nanho pozeralo rozruch, krv. On si smutne dychal s hlavou opretou o chodnik. Policia, ta ma ine starosti, ani kradeze velmi neriesi, maju tu dost vacsich problemov. Nikto nic nerobil, vsetci sa len tak prizerali az nakoniec majitel raneneho psa to nevydrzal a riadnou kudlou mu podrezal krk, nech to ma reku lahsie. Mala som dost sa na to pozerat.

Ej veru tito ludia tu ziju ine zivoty ako my v Europe.. Pomaly sa dozvedam od mojich dobrych priatelov ako boli volakedy v gangu, predavali drogy ci ich prevazali, kazdy ma v rodine, nejake tazke socialne pripady. Alkohol, nasilie, drogy, gangy, ponukanie prostitutok, kopec ciernych prachov, kazdy si pomaha ako moze.

Ale nemyslite si, ze sa stazujem, to nie uz som si celkom zvykla. Na zaciatku som teda bola trosku fajnovejsia, ale teraz sa nad tym len pousmejem, ze co asi take dalsie ma moze este prekvapit. Verim, ze toho je este dost.

Ale nechcem vas zase raz vystrasit. Proste taka tu je realita, ale samozrejme nie vsetci ziju takyto zivot, len si netreba zakryvat pred tym oci . Mnoho z tych ludi zmenilo svoje zivoty, tak preco im nedat druhu sancu?
Na druhej strane sa vsak Kolumbijcania, teda hlavne Costenos javia ovela stastnejsi, stale by len fiestovali a tancovali, pili ci smiali sa..
takze si vazme to co mame...