Panama

Po tyzdni v tichom rajskom mieste presun do Panama city.

Colon z oblakov.

Akoby hrozila apokalypsa, vzadu zuriace pramene, zeby Mordor. Colon je znamy tym, ze je vraj este nebezpecnejsi. Vsetci tam chodia za obchodom, za smelinarstvom. Lacna elektronika a vselico ine dovezene lodami z celeho sveta.

Kontrast medzi modernou a starou Panamou

Kopec ludi, nebezpecne zakutia. Citila som sa tam viac ohrozena ako v dazdovom pralese. Zlata dobra Cartagena, kde si skorymi rannymi hodinami kracam sama domov a kde okna v centre nemaju mreze. Pravdaze zavisi, kde clovek byva. V Paname mi nechceli dovolit po zotmeni ist samej nikde, dokonca aj pocas dna ma policajti zastavovali v niektorych oblastiach, co tam robim a ze ci nemam strach, ze by som tu sama nemala byt. Pravda je, ze som nebyvala v tej najlepsej stvrti.

Panama Viejo, potencialne nebezpecna stvrt

Co sa mi vsak na Paname city paci v porovnani s Cartagenou, par kilometrov za mestom su hory, narodne parky (napr. NP Soberania) je to kde ujst na vikend. A veru pekne su to zakutia, dazdove pralesy.

Hory v strede Panamy

Narodny park Soberania (len 50 km od centra)

Mesto je vsak dost znecistene, na plazach sa nekupe, bude to zrejme aj tymi tisickami lodi, ktore preplavaju kanalom. Akurat sa zacalo s prestavbou, nove cesty, lebo trafic je strasny a umely ostrov s najdrahsou obytnou stvrtou ci nove relativne ciste plazy. Uvidime ako sa to tu zmeni za par nasledujucich rokov.

Pestrofarebne autobusy zdobiaci niekedy fadne spinave ulice.

Prechadzka plazou

Konecne som si vyskusala sa pohrat s vlnami, par sa mi ich podarilo chytit. Len skoda, ze nebolo viac casu vyskusat aj skutocnu dosku. Na plaz sme sli az okolo 100 km od hlavneho mesta, kedze tam sa neodporuca kupat.

centrum celkom pekne, ale Cartagena ma rozmaznala, na nu sa maloco vyrovna v Latinskej Amerike.

Ruiny povodneho mesta, ktore bolo vypalene a z ktoreho sa ludia prestahovali do dnesneho stareho centra.

Panamsky kanal nebol az taky vynimocny. Aj ked je pravda, ze je to uzasna stavba a ze tam zahynulo neskutocne vela ludi pocas vystavby, ale ked na to tak hladite, vyzera to celkom obycajne, ako nejaka rieka. Lode boli vsak poriadne obrvoske, take som uz dlho nevidela a ta kolona cakajuca na prechod z Karibiku do Pacifiku ci naopak.

Cakajuce lode na povolenie prejst kanalom

Svetoznama stavba Panamsky Kanal, spojenie Ticheho oceanu s Atlantickym cez Karibske more.

Plavebne komory, v ktorych lode prekonavaju rozdiel v hladine.

Celkovo je Panama dost ovplyvnena Amerikou, ved tu aj pouzivaju dolare. Mc Donaldy, KFC a ine spolocnosti pripominajuce tak rychlo sa siriacu globalizaciu.

Ale aj napriek tomu hlavne juhovychodnej casti je stale pocetne zastupenie povodneho obyvatelstva. Nadherne ostrovy San Blas su obyvane len indianskym kmenom.

Zdrzala som sa tam vsak kratko, skoda, ze sa mi nepodarilo navstivit vzdialenejsie regiony. Praca volala spat.

Costa Rica

Konecne po par mesiacoch kvazi intenzivnej prace nejaka ta dovolenka. Nenechala som si to ujst, a teda sup ho na skok do blizkych krajin.

V Costa Rice sme sa ocitli na polostrove Osa, juh pacifickeho pobrezia. A par dni sme sa motali po dazdovom pralese. Teda veru nie nadarmo sa vola dazdovy, a to pomaly ale iste zacina obdobie sucha. Rano nas budili vrieskajuce opice (zo 4 druhy) a skriekajuce tukany, papagaje ci kadejake ine tvory. Cez den sme pozorovali lenive lemury, stopy pumy, jedovate hady, zaby prekvitajuce farbami ci pavuky. Ostatne druhy si uz ani neviem pospominat a slovenske nazvy uz vobec. Napada ma tak akurat anglicky ci spanielsky.

Jedneho dna sme sa vybrali kuknut miestne vodopady, trosku sa okupat. Mne sa tam volajako zapacilo a tak som pekne pokracovala chodnickom v domneni, ze sa napojim na iny chodnik, ktorym sa budem moct vratit. Bolo uz neskor poobede a ja si v sandalkach opatrne kracam, brodim horske bystriny, ale nie a nie sa dostat tam kde chcem. Zacalo sa zmrakat, padlo rozhodnutie vratit sa spat tou istou cestou. Tak ako som dovtedy kracala pomaly a s respektom pozerala ci sa nejaky jedovaty had neplazi chodnikom, tak o to rychlejsie som sa vracala, chvilami az utekala, horkotazko vidiac kde presne idem, aby som este aspon aku tu cast presla za sumraku. Samozrejme ako naschval, celovka bola omylom zapnuta, tak sa mi vybili baterky. Namiesto chodnika bol chvilami bahnovy kupel noh, asi si viete predstavit ako sa mi chodidla smykali v sandaloch. Mala som trosku respekt, citila som sa ako stvana zver, v mojou pripade tmou. Dorazila som za uplnej tmy naplnena euforiou a spokojnostou..

Ine dni som sa flakala po panenskych plazach, nacuvala hukotu mora. Obrovske vlny tahajuce za sebou okruhliaky do vecnych lovist nekonecneho mora.

Iny kusok raja. Ej veru stale mame nadherne zakutia na Zemi. Vsadili tu na ochranu prirody a celkom im to vyslo, co sa tyka politiky turizmu. Nasi by sa mohli trosku priucit.

Let ponad panenske lesy, rieky ci plaze v malickom lietadle pre par ludi bol pre mna zazitkom.

Krasna je Costa Rica, ale preplnena turistami. Hlavne amikmi, ktori si vychutnavaju vlny pacifiku ci sa flakaju po miestnych kopcoch. Paradoxne letenka zo statov je lacnejsia ako z Colombie, a to tu clovek zarobi niekolko nasobne menej a je to blizsie.

Vymena strechy.