Wednesday 17 June 2009

Argentina

Kedze sme cestovali pomaly na Argentinu nam uz neostalo vela casu, ale predsa sme zakusili aspon trochu argentinskeho vina, videli par kovbojov a nadalej pokracovali v piti mate, ktore uz bolo dostupne aj na juhu Bolivie. Sever Argentiny plny pestrofarebnych skal, milych dediniek, krasnej cesty do Cafayate a europsky vyzerajuceho mesta Salta, az sme mali z tohto mesta mierny kulturny sok.















Nocna Salta, metropola na severe Argentiny, mesto s europskym nadychom, no s mnozstvom tradicnych tancov v miestnych restauraciach.













Kovbojom od ranneho detstva. Tie koze po bokoch sluzia ako ochrana proti pichlavym krikom.




















Popijanie mate caju v parku, to je asi najtypickejsie pre Argentinu. Termoska a mate je hadam povinna vybava kazdeho domu.






'Maliarova paleta' nazov pestrofarebnych skal




















Prijemna turisticka dedina Humahuaca na severe Argentiny.















Miestny cintorin, taka mierna podoba nasej bytovky, avsak tu ziju nebostici.

Cestou z Cafayate sme mali vyborny stop, chlapik siel povodne na sever, takze nas mal zaviest len asi 3 km na vypadovku za mestom. Kde sa pocas tej kratkej jazdy rozhodol, ze nam pomoze a ze ide s nami trosku na juh, ze aj tak len tak siel na vylet popozerat sa po tomto regione. Nakoniec bola z toho jazda do jeho rodneho mesta Rosario (rodisko CheGevaru), kde sme dorazili az o 1 hodine rano. Jednoducho nam chcel ukazat svoju rodinu, svoje mesto, kone. Stravili sme tu 2 uzasne dni. Jeho dom vyzeral ako muzeum, bol posadnuty tradicnym kovbojskym stylom, dokonca sme si zajazdili na konoch bez sedla.



















Tradicny odev a postroje na kona, vsimnite si hlavne tie cizmy (bez podrazky)















Charanga (nastroj typicky najma pre Boliviu a Argentinu) Vsimnite si co pouzili na vyrobu nastroja.

V Argentine sme skoro stale stopovali, posledne 2 tyzdne boli velmi intenzivne, pomaly ale isto som zacala mat toho dost a tesila sa domov. Smerovali sme na juh a pohybovali sme sa v relativne vysokej nadmorskej vyske (altiplano v Bolivii od 3500 - 4000 m n.m.), to vsetko znamenalo zimu a popritom prechladnutie, ta predstava, ze doma je leto ma lakala coraz viac. Kradez pocas posledneho dna v Bolivii a neprijemna udalost v Argentine boli hadam poslednou bodkou tohto vyletu a uz som sa len tesila domov. V Argentine sme tiez stopovali a tu maju dokonca aj dialnice, co som dovtedy v juznej amerike nevidela. Stopli sme kamion, mladeho chlapika a ako si to sinieme v plnej rychlosti, zrazu zacalo prebehovat dievca cez cestu a rovno sa rutilo nasim smerom. Nas sofer sa to snazil ubrzdit, ale v tej rychlosti plne nalozeny kamion, to teda nebolo mozne. Tak sme to chceli aspon vybocit, ale nedalo sa uplne, kedze vedla dialnice bola kvazi priekopa a tak sme narazili do nej. Kricali sme, ta predstava, ze sa rutis na cloveka bola desna, ale nastastie sme ju zobrali len bokom kamionu, odletela par metrov a ostala lezat na zemi, no prezila to. Slo o dievca z chudobnej stvrte, ktora zrejme bola mentalne chora. Bud chcela spachat samovrazdu alebo nevedela co robi.













Tak z takejto stvrte bolo dano dievca. Tato konkretne je postavena ilegalne.














Obyvatel Villi (nazov pre chudobne stvrte v Argentine)

Moje posledne dni po roku v Juznej Amerike som stravila v Buenos Aires, velkej modernej metropole s prijemnymi, priatelskymi a pohostinnymi ludmi ako v celej Argentine. Moj posledny vecer bol v style tradicneho argentinskeho tanga.



















A rano let do Sao Paula, Brazilia a odtial Frankfurt, Nemecko. Rovno z letiska som sla na stretavku z vysokej skoly, pricom nikto o tom netusil, ze sa tam chystam. Niektori ma dokonca nespoznali, alebo nechceli verit, ze som to ja, kedze este pred dvoma dnami citali, ze som v Argentine.

Velke prekvapenie pokracovalo aj doma, kde ma privitali s otazkou, co tu robim? Ved este vcera diskutovali, ze sa tak skoro asi nevratim domov, ked este netusim kedy letim (ja som to vedela davno, len som im to zatajovala). Takmer stratili rec od prekvapenia. Oco prisiel domov trosku neskor a kedze bol prave den otcov rozhodla som sa, ze budem na jeho sviatok maly darcek previazany velkou stuhou a zjavim sa, ked mu bude brat prave blahozelat. Az sa mu skoro nohy podlomili a slzy vyhrkli, ked ma zbadal.

Je nadherne cestovat, ale hadam o to este krajsie su navraty domov. Sladky domov, clovek si vazi co ma, relativne bezpecnu a krasnu krajinu, milujucu rodinu, ktora je stastna, ze ma opat vidi, strechu nad hlavou, teplu vodu a dokonca aj vanu, splachovaci zachod, plnu chladnicku jedla a o dalsich vymozenostiach ako pocitac ci radio ani nehovorim. Ale prave bez tychto ciest za krasami, by som si ich zrejme tak nevazila. ale naopak zdali by sa mi kazdodennou samozrejmostou.

No comments: