Moje byvanie v Cartagene

Hola amigos,
dnes som sa rozhodla, ze vam napisem o tom, kde a ako byvam..

Par z Vas to pozna. Getsemani, najstarsia cast centra. Volakedy byvala vraj relativne nebezpecna ale dnes je to uz lepsie. Stale tu mozete najst zabudnute ulice plne odpadkov ci bezdomovcov. Avsak ina cast je plna hostelov a cestovatelov.
My byvame trosku v odlahlejsej casti v dome s pani domacou a jej 11 rocnou dcerou, ktore sa akosi stali mojou kolumbijskou mamou a sestrou a dalsie 3 izby su na prenajom, takze sme v 1 dome 9 zien, viete si predstavit. Ked to poviem nejakym kamaratom muzskeho pohlavia, hned nas chcu navstivit. ;-)
1 venezuelcanka, 2 cudzinky (moja spolubyvaju z Finska a ja) a zbytok columbijcanky. Samozrejme nerozpravaju anglicky, takze sme nutene rozpravat spanielsky.
Veru v nasom dome clovek nikdy nie je sam. A aj ked si raz za cas myslim, ze nikto nie je doma, nie je to celkom pravda.
Lebo kde tu zrazu prebehne myska, macka, svab ci mravce.
takze je nam veselo.

V tychto starych domoch je takmer vzdy v strede otvorene patio, kvazi jedalenska zahradka, a tak ked prsi, mame sukromny bazen, to je luxus co? :-)

Na zaciatku som mala celkom problem si zvyknut na nasu kuchynu. Prve dni som chodila bosa po dome, ale ked som videla ze okrem mna tam lezu svaby a mysi, zacala som pekne pouzivat sandalky. Ale uz som zase spat pri bosom chodeni, akosi som si zvykla. Doteraz som nezabila ani jedneho svaba, ked ich vidim vzdy im len poviem nech radsej nelezu na mna a nepreletuju v tesnej blizkosti a ze mozme byt ako taki kamarati ;-) ale pri komaroch sa neovladnem, ked za 5 minut mam 10 novych stipancov, tak uz ich zacinam capat len tak jedna radost. Niektore dni je to lepsie, ine horsie. Ale aj na to som si uz celkom zvykla, nohy obsypane chrastami z neustaleho sa skrabania. Obcas sa pozabudnem a pristihnem sa ako sa krcim v triede pred studentami a skraben sa pod stolom na chodidlach. Asi to neposobi najlepsie, musim si davat vacsi pozor ;-) a komarom v izbe sa neda celkom zabranit, lebo okrem klasickych okien mame okienka, ktore sa nedaju zavriet (panely s perforaciou, s urcitym vzorom), a tak par krat som sa zobudila na to, ze v noci na mna prsi a musim si presunut postel na stred izby ;-)
Co vsak uz bol vrchol, ked jedneho vecera (moja spolubyvajuca uz spala), som zrazu zacula vykrik a nahle dobehla dolu do kuchyne, zahalena len oblieckou s vystrasenymi ocami. Ze vraj na jej vankusi bola mys a hrala sa s jej vlasmi. Najskor som si myslela, ze sa jej to snivalo, ale neskor som tu mys videla vo vedlajsej izbe. No veru nemala som chut spat v tej izbe. Zrejme sme namali nechavat v odpadkovom kosi supky z bananov. :-(

Ineho pekneho dna si pridem domov z prace a zrazu pocujem jemne 'mnau'. Hned som vedela o co ide, lebo posledne dni som neraz nacapala macku v nasej izbe. Ale to sme mali otvorene dvere na terasu a tentokrat bolo vsetko pozamykane. Ona si jednoducho vliezla do izby cez okno, ktore sa neda zavriet. Bolo to spravene tak, aby to nebolo mozne, ale ona si vytlacilo jedno sklicko a sup ho. Otvorim si nasu skrinu a na mojom rupsaku macka so 6 malickymi, cerstvo narodenymi maciatkami. Jedno mrtve obalene v placente a tak som ich nejaku tu dobu pozorovala, az kym sa o tom nedozvedela domaca.

Akurat, ze som mala vela upratovania s mojim ruksakom a neviem ci vseobecne z vlhkosti alebo aj z toho porodu, som par dni na to zistila ze oba moje ruksaky a goracova bunda mi plesniveju, ej veruze z toho som radost nemala a dodnes sa neviem toho poriadne zbavit.

A naposledy co ma poriadne vytocilo. Bol den P prania. Gloria nasa mami kolumbijska perie kazdy vikend pre vsetkych. Vsetko okrem spodneho pradla. To si musime same, a ked som si tak raz sla prat, pozeram.. nejake dierky.. Pomyslim si, ze asi beriem velmi vazne tu cistotu a prehanam to, ze z tolkeho prania sa mi porobili dierky ale ked to bolo na viacerych nohavickach a len pouzitych a aj na novych, ktore som si ledva kupila tak som nechapala a pozriem lepsie do igelitky a tam si mravce holduju na mojom spodnom pradle. Dost nechutne nie?

Ma celkom dopalili, teraz si musim nakupit nove. Vobec by ma to nenapadlo.
Takze veru nikdy u nas nie si sam.
A to ze myska pobehuje po kuchyni, na to som si uz uplne zvykla, ale posledne dni je drzejsia. Vzdy vytrieli z pod chladnicky a minule mi prebehla cez bosu nohu, tak to som tiez nebola najstastnejsia.
A to za tuto ZOO platim priblizne okolo 2000 mesacne, takze na izbu to je okolo 4000.

Teraz si vazim co mame doma a nemyslim si, ze podnajom u nas je taky drahy, teda s urovnou to je neporovnatelne. Kolumbia a hlavne Cartagena vobec nie je taka lacna ako som si myslela, ked som tu sla.

A aby toho nebolo malo, tak minule na nasej ulici cez vikend bolo riadne rusno.
Ako vzdy ulice su plne ludi, velkych reprakov, z ktorych ide cele dni hudba, najma cez vikend, hrajuce sa deti a plno tulavych psov.
A jednu peknu 'pokojnu' nedelu sa jedna fenka harala a par psov ju pekne nasledovalo a nahanalo hore dole, az kym sa jej majitel nenastval a macetou jedneho zo psov nesekol a ten chudacisko tam s velkou otvorenou ranou na chrbte pomaly, ale isto umieral 2 hodiny, nieco cez 40 ludi sa nanho pozeralo rozruch, krv. On si smutne dychal s hlavou opretou o chodnik. Policia, ta ma ine starosti, ani kradeze velmi neriesi, maju tu dost vacsich problemov. Nikto nic nerobil, vsetci sa len tak prizerali az nakoniec majitel raneneho psa to nevydrzal a riadnou kudlou mu podrezal krk, nech to ma reku lahsie. Mala som dost sa na to pozerat.

Ej veru tito ludia tu ziju ine zivoty ako my v Europe.. Pomaly sa dozvedam od mojich dobrych priatelov ako boli volakedy v gangu, predavali drogy ci ich prevazali, kazdy ma v rodine, nejake tazke socialne pripady. Alkohol, nasilie, drogy, gangy, ponukanie prostitutok, kopec ciernych prachov, kazdy si pomaha ako moze.

Ale nemyslite si, ze sa stazujem, to nie uz som si celkom zvykla. Na zaciatku som teda bola trosku fajnovejsia, ale teraz sa nad tym len pousmejem, ze co asi take dalsie ma moze este prekvapit. Verim, ze toho je este dost.

Ale nechcem vas zase raz vystrasit. Proste taka tu je realita, ale samozrejme nie vsetci ziju takyto zivot, len si netreba zakryvat pred tym oci . Mnoho z tych ludi zmenilo svoje zivoty, tak preco im nedat druhu sancu?
Na druhej strane sa vsak Kolumbijcania, teda hlavne Costenos javia ovela stastnejsi, stale by len fiestovali a tancovali, pili ci smiali sa..
takze si vazme to co mame...

Panama

Po tyzdni v tichom rajskom mieste presun do Panama city.

Colon z oblakov.

Akoby hrozila apokalypsa, vzadu zuriace pramene, zeby Mordor. Colon je znamy tym, ze je vraj este nebezpecnejsi. Vsetci tam chodia za obchodom, za smelinarstvom. Lacna elektronika a vselico ine dovezene lodami z celeho sveta.

Kontrast medzi modernou a starou Panamou

Kopec ludi, nebezpecne zakutia. Citila som sa tam viac ohrozena ako v dazdovom pralese. Zlata dobra Cartagena, kde si skorymi rannymi hodinami kracam sama domov a kde okna v centre nemaju mreze. Pravdaze zavisi, kde clovek byva. V Paname mi nechceli dovolit po zotmeni ist samej nikde, dokonca aj pocas dna ma policajti zastavovali v niektorych oblastiach, co tam robim a ze ci nemam strach, ze by som tu sama nemala byt. Pravda je, ze som nebyvala v tej najlepsej stvrti.

Panama Viejo, potencialne nebezpecna stvrt

Co sa mi vsak na Paname city paci v porovnani s Cartagenou, par kilometrov za mestom su hory, narodne parky (napr. NP Soberania) je to kde ujst na vikend. A veru pekne su to zakutia, dazdove pralesy.

Hory v strede Panamy

Narodny park Soberania (len 50 km od centra)

Mesto je vsak dost znecistene, na plazach sa nekupe, bude to zrejme aj tymi tisickami lodi, ktore preplavaju kanalom. Akurat sa zacalo s prestavbou, nove cesty, lebo trafic je strasny a umely ostrov s najdrahsou obytnou stvrtou ci nove relativne ciste plazy. Uvidime ako sa to tu zmeni za par nasledujucich rokov.

Pestrofarebne autobusy zdobiaci niekedy fadne spinave ulice.

Prechadzka plazou

Konecne som si vyskusala sa pohrat s vlnami, par sa mi ich podarilo chytit. Len skoda, ze nebolo viac casu vyskusat aj skutocnu dosku. Na plaz sme sli az okolo 100 km od hlavneho mesta, kedze tam sa neodporuca kupat.

centrum celkom pekne, ale Cartagena ma rozmaznala, na nu sa maloco vyrovna v Latinskej Amerike.

Ruiny povodneho mesta, ktore bolo vypalene a z ktoreho sa ludia prestahovali do dnesneho stareho centra.

Panamsky kanal nebol az taky vynimocny. Aj ked je pravda, ze je to uzasna stavba a ze tam zahynulo neskutocne vela ludi pocas vystavby, ale ked na to tak hladite, vyzera to celkom obycajne, ako nejaka rieka. Lode boli vsak poriadne obrvoske, take som uz dlho nevidela a ta kolona cakajuca na prechod z Karibiku do Pacifiku ci naopak.

Cakajuce lode na povolenie prejst kanalom

Svetoznama stavba Panamsky Kanal, spojenie Ticheho oceanu s Atlantickym cez Karibske more.

Plavebne komory, v ktorych lode prekonavaju rozdiel v hladine.

Celkovo je Panama dost ovplyvnena Amerikou, ved tu aj pouzivaju dolare. Mc Donaldy, KFC a ine spolocnosti pripominajuce tak rychlo sa siriacu globalizaciu.

Ale aj napriek tomu hlavne juhovychodnej casti je stale pocetne zastupenie povodneho obyvatelstva. Nadherne ostrovy San Blas su obyvane len indianskym kmenom.

Zdrzala som sa tam vsak kratko, skoda, ze sa mi nepodarilo navstivit vzdialenejsie regiony. Praca volala spat.

Costa Rica

Konecne po par mesiacoch kvazi intenzivnej prace nejaka ta dovolenka. Nenechala som si to ujst, a teda sup ho na skok do blizkych krajin.

V Costa Rice sme sa ocitli na polostrove Osa, juh pacifickeho pobrezia. A par dni sme sa motali po dazdovom pralese. Teda veru nie nadarmo sa vola dazdovy, a to pomaly ale iste zacina obdobie sucha. Rano nas budili vrieskajuce opice (zo 4 druhy) a skriekajuce tukany, papagaje ci kadejake ine tvory. Cez den sme pozorovali lenive lemury, stopy pumy, jedovate hady, zaby prekvitajuce farbami ci pavuky. Ostatne druhy si uz ani neviem pospominat a slovenske nazvy uz vobec. Napada ma tak akurat anglicky ci spanielsky.

Jedneho dna sme sa vybrali kuknut miestne vodopady, trosku sa okupat. Mne sa tam volajako zapacilo a tak som pekne pokracovala chodnickom v domneni, ze sa napojim na iny chodnik, ktorym sa budem moct vratit. Bolo uz neskor poobede a ja si v sandalkach opatrne kracam, brodim horske bystriny, ale nie a nie sa dostat tam kde chcem. Zacalo sa zmrakat, padlo rozhodnutie vratit sa spat tou istou cestou. Tak ako som dovtedy kracala pomaly a s respektom pozerala ci sa nejaky jedovaty had neplazi chodnikom, tak o to rychlejsie som sa vracala, chvilami az utekala, horkotazko vidiac kde presne idem, aby som este aspon aku tu cast presla za sumraku. Samozrejme ako naschval, celovka bola omylom zapnuta, tak sa mi vybili baterky. Namiesto chodnika bol chvilami bahnovy kupel noh, asi si viete predstavit ako sa mi chodidla smykali v sandaloch. Mala som trosku respekt, citila som sa ako stvana zver, v mojou pripade tmou. Dorazila som za uplnej tmy naplnena euforiou a spokojnostou..

Ine dni som sa flakala po panenskych plazach, nacuvala hukotu mora. Obrovske vlny tahajuce za sebou okruhliaky do vecnych lovist nekonecneho mora.

Iny kusok raja. Ej veru stale mame nadherne zakutia na Zemi. Vsadili tu na ochranu prirody a celkom im to vyslo, co sa tyka politiky turizmu. Nasi by sa mohli trosku priucit.

Let ponad panenske lesy, rieky ci plaze v malickom lietadle pre par ludi bol pre mna zazitkom.

Krasna je Costa Rica, ale preplnena turistami. Hlavne amikmi, ktori si vychutnavaju vlny pacifiku ci sa flakaju po miestnych kopcoch. Paradoxne letenka zo statov je lacnejsia ako z Colombie, a to tu clovek zarobi niekolko nasobne menej a je to blizsie.

Vymena strechy.

Raj na zemi

Hola...hola... z hor i z mora sa vola..

po dlhsej dobe som tu zas a veru po tych mestskych zazitkoch by sa patrilo napisat aj nieco z prirody. Nie nebojte sa, nezabudla som uplne na hory ci panenske plaze.

A tu moj film z detstva pokracuje. Minule to bolo o Hriesnom tanci a tentokrat?
Ocitla som s v Modrej lagune i vo Winnetuovi, nadhera. Ej veru paci sa mi tento zivot detskych snov.

Vybrali sme sa do Santa Marty, narodneho parku Tayrona a okolia.

Ocitli sme sa na mieste, kde sa rieka stava morom, v raji. Cirocizna voda, sladka a slana, striedame chute, teploty i farby. Nechame sa unasat vo vlnach rieky, drobne kamienky masiruju nas chrbat v jej plytkych utrobach a nahle velke morske vlny nas pohlcuju a hraju sa s nami. Chvilu si hore a chvilu dole.. voda, vzuch. Zmysli sa naplnaju zivlami. Citis len ine tela ako sa v tom mlyne chvilami prepletaju a par metrov dalej ta to vypluje a necha oddychnut naplneneho blazenostou. Doplavame k brehu, prebehneme kusok plaze a sup ho znovu do rieky. Skok zo skaly, plavanie jaskynnymi priestormi a opat sa vlnky do nas zakusli. Pod vodou badas ako sa niekto k tebe priblizuje, zeby indiani, aky to zazracny moment, nevies ci je to realita a ci sen...

A nahle iny pribeh sa zacal odohravat. Nadhernym prostredim sa priblizujeme k vodopadom, niektori pesi, ini na konoch ci muliciach. Ked k nim dorazime citim sa ako male indianske dievca na striebornom poklade. Skaceme z vodopadov, niektori i zo stromov, prirodne bazeny, prirodne sprchy, niekolko terasovytych kaskad, lezieme takmer az na samy vrchol a ten pohlad. Moje telo bolo opat zaplavene stastim.

Ina scena sa odohravala na ostrove, kde sme sa predierali bahnom a zaplavenymi chodnickami povyse clenky. Tri cudzinky a par domorodcov. Najprv to baby skusali preskakovat, ale bahna bolo coraz viacej, tak to nakoniec vzdali a presli naboso. Ja som si vychutnavala chodenie v sandalkach. Na zaver sme boli cele dostipane a do polpasa od blata a samozrejme trvalo nam to dvakrat dlhsie ako normalne, ale ten stalo to za to. Cakala nas nadherna panenska plaz so zapadom slnka. Dorazili sme presne vcas. Ale akoby to nestacilo, po zotmeni zacalo druhe dejstvo. Sup ho do mora. Nahle sa volaco rozziarilo, citila som sa ako v

rozpravke. Fosforeskujuci plankton vsade navokol. Jemna ziara okolo nahych tiel. Tisice trblietajucich sa carovnych hviezdiciek a bozke nebo posiate hviezdami nad nami, akoby sme plavali v tom nebi.

Dalsi zazracny den - Vulcan Totumo. Na skok od Cartageny. Predstavovala som si nejaku vacsiu sopku, na ktoru musime vyjst, hura, znovu sa trochu rozhybem. A to len hnedy vrsok naplneny bahnom. A my sup ho dnu, zvlastny pocit, necitis nic pod nohami, ale neda sa ist dolu, nepusti ta to. Teda len ak skocis hlavicku, ale aj to ta po chvilke vypluje. Bahno mas uplne vsade a postupne sa ho zbavujes este par dni potom ;-) cokoladkovy ludia, len biele velke oci vykukaju z tychto strasidiel. Ked som si lahla navrch, mala som pocit, ze levitujem. Traja ludia ma masirovali naraz, och to bol pozitok, chodidla, siju a hlavu. Po par hodinach takehoto cvachtania a ohadzovania sa bahnom nasledoval kupel v jazere, blazena ocista, len z tych usi to slo velmi tazko.

Ale plnenie snov sa nekonci. Hora ma k sebe prijala. Naposledy ked som dufala vystverat sa na 5000-vku, v Turecku na Ararat, skoncila som so zltackou v nemocnici. Moja tuzba sa na nejaku dobu rozplynula (2 roky bez tazsej fyzickej namahy) avsak 3 roky neskor sa vyplnila. Ine miesto, iny pribeh a predsa niecim spolocny. Bola to prijemna zmena po mesiaci v horucom Karibiku. Vidiet a citit znovu sneh, mat na sebe vetrovku, ciapku ci rukavice. Citila som sa ako vo svojej kozi. Akurat ze sme neboli trosku pripravene, nebolo vela casu. Mali sme len 4 dni volna a kym sa clovek dostane k Andam z pobrezia to teda trva nejaku tu chvilku. Takze jedna noc v Manizales (2500 m) a na druhy den sup ho na vrchol. Vyviezli nas dost vysoko, takze to nebolo az tak narocne co sa tyka vyskoveho rozpatia, ale vobec to neslo tak rychle ako som si myslela. Teda zo zaciatku ano ;-)
Hore som sa citila uzasne a cestou dolu ma nadalej naplnala euforia. Az kym ma nezacala strasne boliet hlava a chvilami som mala pocity nevolnosti, nejak som to vsak rozdychala a udrzala ;-). Co sa o mojej spolubyvajucej neda povedat. Vzdala to este pod hranicou 5000 m a aj tak sa nevyhla tazkostiam. Po vystupe ako zadostucinenie sme mali kupel v horucich pramenoch, pomalicky som sa tam roztapala..

Takze aj taka je Kolumbia...
krasna... bozska... divoka...povabna... nesmierne rozmanita

Jednoducho staci uprimne snivat a sny sa plnia, nezabudajte na tie svoje